Balada O Makovom Mlynèeklu کے بول

Tisíc slov púštnych dún poèul som každou nocou prosil tých niektorých posledných s ve¾kou mocou V pokriku vtáèích snov šepkal som rannou rosou kráèal som s hriechom zlých s krvavým oštepom v oku Batoh som tíško otvoril s príchodom temných duší detské ruky som znetvoril v makovom mlynèeku drtil! V šepote tonových mažiarov tú kašu hladne som trovil pažravo z huby mi padalo ako jeden pór tela sa potil! „V záveji kúpim tieò" èítal som inzerát dejín pokojne s biedou ži na terase èistých perín Vïaka ním vnímal som náreky ažných koní ucítil v sláku tón v srdci mi odvtedy zvoní